Zahraničné vzťahy a medzinárodná spolupráca 

Pôsobnosť MK SR v oblasti zahraničných vzťahov je vymedzená Programovým vyhlásením vlády SR a cieľmi zahraničnej politiky SR, ako aj medzinárodnoprávnymi bilaterálnymi záväzkami.
 
Poslaním sekcie medzinárodnej spolupráce je prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí, získavanie partnerov na spoluprácu a  iniciovanie projektov nielen na vládnej, ale aj regionálnej a miestnej úrovni. V rámci medzinárodných vzťahov sa usiluje vytvárať pre slovenskú kultúru čo najširšie kultúrno-spoločenské zázemie.

Rada Európy

Rada Európy sa zaoberá celým komplexom otázok európskej spoločnosti s výnimkou vojenskej obrany. Programy jej aktivít zahŕňajú tieto oblasti:

•         ľudské práva
•         médiá
•         právnu spoluprácu
•         sociálne a ekonomické otázky
•         zdravotníctvo
•         školstvo
•         kultúru
•         dedičstvo
•         šport
•         mládež
•         miestnu demokraciu a cezhraničnú spoluprácu
•         životné prostredie a regionálne plánovanie.

Hlavné ťažisko spolupráce s Radou Európy z hľadiska pôsobnosti MK SR sa sústreďuje na oblasť kultúry, kultúrneho dedičstva a médií. MK SR vyvíja aktivity aj v ďalších vymenovaných oblastiach, a to buď priamo, alebo v rámci medzirezortnej spolupráce (ľudské práva, menšinová problematika, legislatíva, vzdelávacie programy a pod.).
Základný rámec činnosti Rady Európy v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva tvorí Európsky kultúrny dohovor  z r. 1954, v oblasti médií Európska deklarácia o slobode prejavu a šírenia informácií z r. 1992.
Nástrojmi konkrétnej činnosti na napĺňanie cieľov dohovoru, deklarácie a následných právnych dokumentov Rady Európy sú:

• Riadiaci výbor pre kultúru (CDCULT)
• Riadiaci výbor pre kultúrne dedičstvo (CDPAT)
• Riadiaci výbor pre médiá a nové komunikačné služby (CDMC)
• Riadiaci výbor pre kultúru a krajinu (CDPATEP).
  

Tieto orgány si v danej oblasti, v ktorých má zastúpenie všetkých 47 členských krajín Rady Európy, zriaďujú podľa potreby ďalšie pracovné orgány koordinujúce činnosť v rôznych špecializovaných sférach. V súčasnosti má Slovenská republika zastúpenie okrem vyššie uvedených výborov v týchto orgánoch:

• Riadiaci výbor fondu EURIMAGES
• Expertná skupina pre verejnoprávne vysielanie v informačnej spoločnosti (MC-S-PSB)
• Expertná skupina pre ľudské práva v informačnej spoločnosti (MC-S-IS)
• Výkonná rada EAO, Výbor Výkonnej rady EAO (European Audiovisual Observatory)
• Stály výbor pre cezhraničnú televíziu (T-TT) (zástupcu vysiela v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu)

Stredoeurópska iniciatíva

Iniciatíva vznikla v Budapešti v novembri 1989 pod názvom INICIATÍVA “4” a jej členmi boli okrem Maďarska aj Taliansko, Rakúsko a SFRJ.  V máji 1990 sa pripojila ČSFR a vznikla PENTAGONÁLA. Pristúpením Poľska v júli 1991 bola organizácia premenovaná a vznikla HEXAGONÁLA, ktorá po pristúpení Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny v júli 1992 zmenila názov na STREDOEURÓPSKU INICIATÍVU (SEI) .
V marci 1993 boli za členov SEI prijaté nástupnícke štáty ČSFR - Slovenská republika a Česká republika.
V súčasnosti má 17 členských krajín (Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Srbsko a Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Taliansko, Ukrajina). Do činnosti SEI sa so štatútom “špeciálneho hosťa” začínajú zapájať experti z Čiernej Hory.
Hlavným cieľom vytvorenia SEI bolo najmä prehĺbenie a rozšírenie ekonomickej spolupráce medzi krajinami stredoeurópskeho regiónu.
SEI je združením, jednou z foriem regionálnej spolupráce. Na základe súhlasu ministrov zahraničných vecí v októbri 1995 vo Varšave vznikol Výkonný sekretariát SEI so sídlom v Terste. V rámci sekretariátu pôsobí Centrum pre informácie a dokumentáciu. Následne vznikol Sekretariát pre projekty SEI, ktorý má kanceláriu v Terste a v Londýne v Európskej banke pre rekonštrukciu a rozvoj. 
Od roku 1994 sa uskutočňujú každoročne stretnutia premiérov členských krajín SEI, pravidelné stretnutia ministrov zahraničných vecí, ministrov zodpovedných za problematiku jednotlivých pracovných skupín SEI.
V rámci SEI bolo postupne vytvorených 18 pracovných skupín. MK SR už od roku 1990 bolo poverené koordinovaním pracovnej skupiny pre kultúru a vzdelávanie. Spoluprácu jednotlivých pracovných skupín členských krajín SEI  koordinuje Výbor národných koordinátorov zložený zo zástupcov ministerstiev zahraničných vecí SEI, v spolupráci s Výkonným sekretariátom SEI .
Predsedníctvom pracovnej skupiny pre kultúru a vzdelávanie bol od roku 1990  poverený odbor zahraničných stykov Ministerstva kultúry SR a od roku 1994 odbor európskej integrácie MK SR. 
Pracovná skupina má zasadnutia pravidelne 2 x ročne v Bratislave – na jar a na jeseň. Okrem toho  usporadúvame ďalšie ad hoc stretnutia resp. mimoriadne zasadnutia.
V prípade záujmu o informácie o  možnostiach a formách spolupráce v rámci krajín SEI kontaktujte sekciu medzinarodnej spolupráce MK SR telefonicky alebo e-mailom na adresu  [email protected].

Vyšehradská skupina

Vychádzajúc z presvedčenia, že bez blízkej spolupráce stredoeurópskych krajín prameniacej v historických a duchovných väzbách národov strednej Európy nie je možné zabezpečiť návrat týchto krajín do Európy, podpísali prezidenti troch krajín - Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Maďarska a Poľska politické vyhlásenie zamerané na spoluprácu pri formovaní stredoeurópskeho regiónu v podmienkach parlamentnej demokracie, deklaráciu o spolupráci svojich krajín na ceste k európskej integrácii. Podpísaním tejto spoločnej deklarácie sa vytvorila tzv. Vyšehradská trojka (V3), ktorá sa po rozdelení ČSFR v roku 1993 na dva samostatné štáty rozšírila na Vyšehradskú štvorku (V4).
Na čele V4 je vždy jedna predsedajúca krajina na princípe rotácie v poradí - Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko s mandátom na jeden rok.
Vyšehradská skupina je neinštitucionalizovaným združením, pričom najvyššou formou medzivládnej spolupráce je stretnutie predsedov vlád, ktorí sa stretávajú oficiálne raz ročne v predsedajúcej krajine a raz ročne neoficiálne. Nižšou formou spolupráce sú stretnutia ostatných členov vlád jednotlivých krajín, ktorí sa stretávajú podľa potreby v otázkach pôsobností príslušných ministerstiev. Ďalšou formou spolupráce sú stretnutia štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí, ktorí sa stretávajú dvakrát ročne s cieľom prípravy summitov predsedov vlád a prípravy návrhov odporúčaní pre taktiku a stratégiu spolupráce. Stretnutia veľvyslancov krajín V4 sú na báze rotácie pravidelné s frekvenciou stretnutí štyrikrát ročne v predsedníckej krajine a s cieľom vedenia diskusií o stave vyšehradskej spolupráce. Poslednou a najnižšou formou medzivládnej spolupráce sú stretnutia vyšehradských koordinátorov, ktorí sa stretávajú podľa potreby dvakrát ročne, alternatívne v štyroch krajinách. Úlohou týchto stretnutí je zhodnotenie a koordinácia spolupráce, príprava stretnutí štátnych tajomníkov a summitov predsedov vlád V4.
Kultúra je neoddeliteľnou súčasťou živej diplomacie a vo svojej mnohorakosti a bohatstve je významným vektorom medzinárodnej spolupráce. Spoločné projekty krajín V4 môžu obohatiť nielen obyvateľov konkrétneho stredoeurópskeho priestoru, ale aj kultúrnu verejnosť v celej Európe. Z tohto pohľadu je potrebné rozvíjať spoluprácu nielen s európskymi a svetovými medzinárodnými organizáciami, ale zintenzívniť spoluprácu najmä s predsedníckymi krajinami a krajinami trojky európskych integračných zoskupení.
V oblasti kultúry sa spolupráca realizuje v rámci spoločných projektov, ktoré odsúhlasujú ministri kultúry krajín V4 počas svojich stretnutí, ktoré sa konajú dvakrát do roka. Za oblasť kultúry bolo doteraz predložených 158 projektov, z ktorých Rada veľvyslancov schválila 30 projektov.

Európska únia

Právnym základom spolupráce v kultúrnej oblasti je hlava VIII článok 167 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa hovorí, že Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo.

Činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti v nasledujúcich oblastiach:
— zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov,
— zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva európskeho významu,
— nekomerčné kultúrne výmeny,
— umelecká a literárna tvorba vrátane audiovizuálnej oblasti.

Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

Únia zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jej kultúr.

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Výborom regiónov prijímajú podporné opatrenia, ktorých účelom nie je zosúlaďovať zákony a iné právne predpisy členských štátov. Rada na návrh Komisie prijíma odporúčania.