Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Kodifikačné príručky

Slovenský spisovný jazyk je jedna z foriem národného jazyka. Pokladá sa za najdôležitejšiu, reprezentatívnu a hierarchicky najvyššiu formu národného jazyka, pretože je to spoločný celonárodný jazyk používaný vo verejnom styku na celom území Slovenskej republiky a aj v medzinárodnom styku.

Kodifikovaním spisovného jazyka sa zaručuje jeho celospoločensky jednotná podoba (kodifikovaná podoba štátneho jazyka), ktorá je v istých oblastiach používania (jednotlivé oblasti verejného styku) záväzná.

Pod pojmom kodifikácia (reglementácia, predpis, zjednocovanie) rozumieme súbor pravidiel, ktoré sú obsiahnuté v kodifikačných príručkách. Záväznosť kodifikácie vyhlasuje orgán ústrednej štátnej správy, u nás je to Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy na úseku starostlivosti o štátny jazyk. Ministerstvo kultúry vyhlásilo kodifikovanú podobu štátneho jazyka Opatrením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK 1501/2008-10/5088 o vyhlásení kodifikovanej podoby štátneho jazyka podľa zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

V opatrení ministerstva kultúry sú uvedené štyri základné kodifikačné príručky, ktoré sa opierajú o vedeckovýskumnú prácu jednotlivých odborných slovakistických pracovísk. Tieto príručky sú obsahovo diferencované a platia pre jednotlivé oblasti používania spisovnej slovenčiny: Pravidlá slovenskej výslovnosti a Pravidlá slovenského pravopisu pre oblasť správnej výslovnosti a správneho zapisovania zvukovej reči (pravopis), Krátky slovník slovenského jazyka pre oblasť slovnej zásoby a Morfológia slovenského jazyka pre oblasť tvaroslovia (skloňovanie a časovanie).

Na tejto stránke nájdete dve najpoužívanejšie kodifikačné príručky slovenského spisovného jazyka: Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. Pravidlá slovenského pravopisu popri sústavnom opise slovenskej pravopisnej sústavy obsahujú aj prehľad skloňovania a časovania, prehľad pravidiel o rytmickom krátení a výnimiek z neho, ako aj pravopisný slovník so základnými gramatickými údajmi.

Dôležité upozornenie:

Pri vyhľadávaní konkrétnych výrazov sa pri niektorých slovách zobrazí aj ich charakteristika uvedená v ďalších jazykových príručkách, napríklad v Slovníku slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968, v Historickom slovníku slovenského jazyka alebo v Slovníku cudzích slov. Tieto publikácie nie sú kodifikačnými príručkami, preto pri overovaní jazykovej správnosti sa treba opierať o súčasné normatívne príručky – Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2000 a Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2003.

Pravidlá slovenského pravopisu uvádzajú v slovníkovej časti len spisovné slová. Krátky slovník slovenského jazyka zachytáva jadro slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny a popri tom aj časť nespisovnej slovnej zásoby, ktorú primerane hodnotí. Nespisovné jazykové prostriedky sú uvedené obyčajným typom písma (t. j. nie tučným typom) a na ich farebné odlíšenie sa používa fialová farba. Nespisovnosť sa pri nich vyjadruje týmito kvalifikátormi:

· nár. (= nárečové)

· slang. (= slangové)

· subšt. (= subštandardné)

Niektoré nespisovné výrazy nie sú označené týmito kvalifikátormi, ale sa za nimi (po čiarke) používa skratka správ. (=správne), za ktorou nasleduje spisovný ekvivalent tohto výrazu.

Prístup ku kodifikačným príručkám:

Krátky slovník slovenského jazyka

Pravidlá slovenského pravopisu