Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
Vzhľadom na Zmluvu zakladajúcu Európske spoločenstvo a najmä jej Článok 130,
Vzhľadom na návrh Komisie,
Vzhľadom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),
Vzhľadom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
(1) Pretože Komisia prijala Zelenú knihu o ochrane neplnoletých a ľudskej
dôstojnosti v oblasti audiovizuálnych a informačných služieb 16. októbra 1996 a
Rada ju kladne prijala na svojej schôdzi 16. decembra 1996;
(2)
Pretože Európsky parlament (3), Hospodársky a sociálny výbor
(4) a Výbor pre regióny (5) prijali stanoviská Zelenej
knihy;
(3) Pretože závery konzultácií predložila Komisia Rade na jej
schôdzi 30. júna 1997 a boli jednohlasne prijaté;
(4) Pretože 16.
októbra 1996 Komisia prijala oznámenie o ilegálnom a škodlivom obsahu na
Internete; pretože 17. februára 1997 Rada a zástupcovia vlád členských štátov,
ktorí sa stretli v rámci Rady, prijali rezolúciu o ilegálnom a škodlivom obsahu
na Internete (6); pretože 24. apríla 1997 Európsky parlament prijal
stanovisko k oznámeniu Komisie o ilegálnom a škodlivom obsahu na Internete;
pretože táto práca pokračuje spôsobom, ktorý nadväzuje na existujúce
odporúčanie, pretože sa zaoberá všetkými formami ilegálneho a škodlivého obsahu
zvlášť na Internete;
(5) Pretože toto Odporúčanie sa venuje najmä
problémom ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti vo vzťahu k audiovizuálnym
a informačným službám, ktoré sú prístupné verejnosti akýmikoľvek prostriedkami
prenosu (ako je rozhlasové a televízne vysielanie, špeciálne on-line služby
alebo služby na Internete);
(1)Stanovisko predložené 13. mája 1998 (zatiaľ neuverejnené
v Official Journal).
(2)OJ C 214, 10.7.1998,
str.25.
(3)OJ C 339, 10.11.1997, str.420.
(4)OJ C
287, 22.9.1997, str.11.
(5)OJ C 215, 16.7.1997, str.37.
(6)OJ C 70, 6.3.1997, str.1.
(6) Pretože, aby sa podporila konkurencieschopnosť priemyslu
audiovizuálnych a informačných služieb a jeho prispôsobenie k technologickému
rozvoju a štrukturálnym zmenám, je nevyhnutné zabezpečenie informácií pre
používateľov a zvýšenie ich povedomenia a vzdelania; pretože toto je tiež
podmienkou úplnej participácie obyvateľov Európy na informačnej spoločnosti;
pretože, z daného dôvodu musí byť podporované okrem opatrení na ochranu
neplnoletých a boj proti ilegálnemu obsahu urážlivému voči ľudskej dôstojnosti,
legálne a zodpovedné používanie informačných a komunikačných služieb, okrem
iného, uplatňovaním opatrení rodičovskej autority;
(7) Pretože
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 dopĺňajúca
Smernicu Rady 89/552/EHS o koordinácii niektorých opatrení stanovených zákonom,
nariadeniami alebo administratívnymi opatreniami v členských štátoch, ktoré sa
týkajú sledovania aktivít televízneho vysielania (1) a najmä Články
22, 22a, 22b Smernice 89/552/EHS stanovujú plný rozsah opatrení zameraných na
ochranu neplnoletých, s ohľadom na televízne vysielanie, za účelom zabezpečenia
voľného pohybu vysielacích programov;
(8) Pretože rozvoj
audiovizuálnych a informačných služieb je pre Európu životne dôležitý vzhľadom k
ich významnému potenciálu v oblasti vzdelávania, prístupu k informáciám a
kultúre, ekonomickému rozvoju a vytváraniu pracovných miest;
(9) Pretože úplné dosiahnutie tohto potenciálu si vyžaduje existenciu úspešného a novátorského priemyslu v Spoločenstve; pretože v prvom rade je povinnosťou podnikateľov zabezpečiť a zlepšiť ich konkurencieschopnosť s podporou verejných orgánov tam, kde je to vhodné;
(10) Pretože vytvorenie atmosféry dôvery potrebnej na dosiahnutie potenciálu priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb odstránením prekážok rozvoja a úplnej konkurencieschopnosti uvedeného priemyslu je podporované ochranou niektorých dôležitých všeobecných záujmov, najmä ochranou neplnoletých a ľudskej dôstojnosti;
(11) Pretože všeobecná konkurencieschopnosť európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb sa bude zlepšovať prostredníctvom rozvoja prostredia, ktoré podporuje konkurenciu medzi podnikmi v sektore v záležitostiach, ktoré sa týkajú ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti;
(12) Pretože existencia určitých technologických podmienok umožňuje vysokú úroveň ochrany uvedených dôležitých všeobecných záujmov, najmä ochranu neplnoletých a ľudskej dôstojnosti a následkom toho akceptáciu týchto služieb všetkými používateľmi;
(13) Pretože z daného dôvodu je dôležité podporiť podniky vo vývoji národných samoregulačných rámcov prostredníctvom kooperácie medzi nimi a ostatnými stranami, ktorých sa to týka; pretože samoregulácia by mohla poskytnúť podnikom prostriedky na ich rýchle prispôsobenie sa nastupujúcemu technickému pokroku a globalizácii trhu;
(14) Pretože ochranu všeobecných záujmov realizovanú takýmto spôsobom treba vidieť v kontexte základných princípov, s ohľadom na súkromie a slobodu vyjadrovania, ako je stanovené v Článkoch 8 a 10 Európskej konvencie na ochranu ľudských práv a základných slobôd a ako stanovuje Článok F(2) Zmluvy o Európskej únii a precedenčné právo Súdneho dvora, ako všeobecné princípy práva Spoločenstva;
(1)OJ L 202, 30.7.1997, str.60.
(15) Pretože každé opatrenie obmedzujúce tieto práva a slobody musí byť nediskriminačné, nutné na dosiahnutie želaného cieľa a jednoznačne primerané vzhľadom k obmedzeniam, ktoré ukladá;
(16) Pretože globálny charakter komunikačných sietí nutne vyžaduje medzinárodný prístup k otázkam ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti v audiovizuálnych a informačných službách; pretože v tomto kontexte vývoj spoločného zodpovedajúceho rámca na európskej úrovni umožňuje aj podporovať európske hodnoty, aj rozhodujúco prispievať do medzinárodnej diskusie;
(17) Pretože je dôležité rozlišovať medzi záležitosťami týkajúcimi sa ilegálneho obsahu, ktorý je urážlivý voči ľudskej dôstojnosti a záležitosťami, ktoré sa týkajú obsahu, ktorý je síce legálny, ale poškodzuje neplnoletých poškodzovaním ich fyzického, mentálneho alebo morálneho rozvoja; pretože tieto dva typy problémov môžu vyžadovať rozdielny prístup a rozdielne riešenia;
(18) Pretože národné zákony, v ktorých členské štáty stanovili pravidlá a princípy ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti, odrážajú kultúrnu rôznorodosť a národný a lokálny naturel; pretože, čo sa tohto týka, musí byť zvláštna pozornosť venovaná aplikácii princípov subsidiarity;
(19) Pretože s ohľadom na nadnárodný charakter komunikačných sietí by bola na úrovni Spoločenstva posilnená efektívnosť národných opatrení koordináciou národných iniciatív a orgánov zodpovedných za ich implementáciu v súlade s príslušnými povinnosťami a funkciami zúčastnených strán a rozvojom kooperácie a rozšírením správnych postupov v relevantných oblastiach;
(20) Pretože ako doplnkové opatrenie, so zreteľom na relevantné regulačné rámce na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, by mala väčšia miera samoregulácie operátorov prispieť k rýchlej implementácii konkrétnych riešení problémov ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti, pričom je s ohľadom na rýchly rozvoj audiovizuálnych a informačných služieb nutný pružný prístup;
(21) Pretože príspevok Spoločenstva, ktorého cieľom je doplniť opatrenia členských štátov na ochranu neplnoletých a ľudskej dôstojnosti v oblasti audiovizuálnych a informačných služieb, by mal byť založený na maximálnom využití existujúcich dokumentov;
(22) Pretože je nutné, aby sa dohodla koordinácia rôznych relevantných iniciatív riadených paralelne v nadväznosti na Zelenú knihu, zvlášť prácu o nadväznosti na oznámenie o „Ilegálnom a škodlivom obsahu na Internete„, ktorá zahŕňa rezolúciu prijatú Radou a zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci Rady 17. februára 1997, Rezolúciu Európskeho parlamentu z r. 1997 a dve správy pracovnej skupiny predložené Rade 28. novembra 1996 a 27. júna 1997, prácu vykonanú podľa opatrení Článku 22b Smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých opatrení stanovených zákonom, nariadeniami alebo administratívnymi opatreniami v členských štátoch, ktoré sa týkajú sledovania aktivít televízneho vysielania (1) a prácu o spolupráci v prípade súdnych a vnútorných záležitostí;
(23) Pretože implementácia tohto Odporúčania bude úzko koordinovaná s implementáciou iného možného nového opatrenia vyplývajúceho z práce nadväzujúcej na oznámenie Komisie o ilegálnom a škodlivom obsahu na Internete;
(1)OJ L 298, 17.10.1989, str.23. Smernica zmenená Smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady (OJ L 202, 30.7.1997. str. 60).
I. TÝMTO ODPORÚČA, aby členské štáty vytvorili atmosféru dôvery, ktorá podporí rozvoj priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb týmito prostriedkami:
(1) podpora, ako doplnok regulačného rámca, vytvorenia národných rámcov pre ochranu neplnoletých a ľudskej dôstojnosti v oblasti audiovizuálnych a informačných služieb na dobrovoľnej báze prostredníctvom:
- podpory, v súlade s národnými tradíciami a praktikami, účasti relevantných strán (ako sú používatelia, zákazníci, podnikatelia a verejné inštitúcie) na procese definovania, implementácie a vyhodnotenia národných opatrení v oblasti, ktorú zahŕňa toto odporúčanie,
- zriadenia národných rámcov pre samoreguláciu operátormi on-line služieb so zreteľom na príslušné princípy a metodológiu popísanú v Prílohe,
- kooperácie pri vývoji porovnateľných metodológií vyhodnocovania na úrovni Spoločenstva;
(2) podpora organizácií, ktoré realizujú vysielanie, v ich jurisdikcii na vykonávanie výskumu a experimentovania, na dobrovoľnej báze, s novými prostriedkami ochrany neplnoletých a informovania televíznych divákov, ako doplnku k regulačným rámcom, ktoré riadia vysielanie na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva;
(3) prijatie efektívnych opatrení tam, kde je to vhodné a realizovateľné, na redukciu potenciálnych prekážok rozvoja priemyslu on-line služieb a boj proti ilegálnemu obsahu urážajúcemu ľudskú dôstojnosť, prostredníctvom:
- vybavovania sťažností a prenosu potrebných informácií o údajnom ilegálnom obsahu relevantným orgánom na národnej úrovni,
- nadnárodnej kooperácie medzi štruktúrami zaoberajúcimi sa vybavovaním sťažností, aby sa posilnila efektívnosť národných opatrení;
(4) podpora zvyšovania technologického rozvoja v zhode s existujúcimi právnymi a inými opatreniami, ktoré sa týkajú vysielania a s ním súvisiacich služieb a v úzkej spolupráci s dotknutými stranami, podpora:
- opatrení, ktoré umožnia neplnoletým zodpovedné využívanie on-line audiovizuálnych a informačných služieb, hlavne zlepšením úrovne uvedomenia si potenciálu nových služieb medzi rodičmi, vychovávateľmi a učiteľmi a zlepšením prostriedkov, ktorými je možné dosiahnuť ich bezpečnosť pre neplnoletých,
- opatrení uľahčujúcich tam, kde je to vhodné a potrebné, identifikáciu kvality obsahu a prístup k službám, ktoré sú určené pre neplnoletých, vrátane zabezpečenia prostriedkov prístupu vo vzdelávacích zariadeniach a na verejných miestach.
II. ODPORÚČA, aby priemyselné odvetvia a strany, ktorých sa to týka:
(1) spolupracovali v súlade s národnými tradíciami a praktikami s relevantnými inštitúciami pri zriaďovaní štruktúr zastupujúcich všetky zúčastnené strany na národnej úrovni, aby sa, okrem iného, uľahčila účasť na spolupráci na európskej a medzinárodnej úrovni v oblasti, ktorú zahŕňa toto odporúčanie;
(2) kooperovali pri navrhovaní kódexov správania v prospech ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti, ktoré sa týkajú zabezpečenia on-line služieb, okrem iného, vytvárania prostredia priaznivého pre vývoj nových služieb, berúc do úvahy princípy a metodológiu, ktoré sú popísané v Prílohe;
(3) čo sa týka služieb televízneho vysielania, na dobrovoľnej báze vyvíjali a experimentovali s novými prostriedkami ochrany neplnoletých a informovania divákov s cieľom povzbudiť inováciu za účelom zdokonalenia tejto ochrany;
(4) vyvíjali pozitívne opatrenia v prospech neplnoletých, vrátane iniciatív na uľahčenie širšieho prístupu neplnoletých k audiovizuálnym a informačným službám, podporujúcim možnosť vyhnúť sa potenciálnemu škodlivému obsahu;
(5) spolupracovali pri pravidelnom sledovaní a hodnotení iniciatív realizovaných na národnej úrovni pri aplikácii tohto Odporúčania.
III. VYZÝVA Komisiu:
(1) uľahčiť tam, kde je to vhodné, prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov Spoločenstva, sieťové prepojenie orgánov zodpovedných za definovanie a implementáciu národných samoregulačných rámcov a rozšírenie skúseností a správnych postupov, najmä vo vzťahu k inovačným prístupom, na úrovni Spoločenstva, medzi členskými štátmi a zúčastnenými stranami z rôznych oblastí, ktoré sú zahrnuté v tomto Odporúčaní;
(2) povzbudiť kooperáciu a rozširovanie skúseností a správnych postupov medzi samoregulačnými štruktúrami a štruktúrami, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami, aby sa vytvorila atmosféra dôvery na boj proti obehu ilegálneho obsahu urážajúceho ľudskú dôstojnosť v oblasti audiovizuálnych a informačných on-line služieb;
(3) podporovať, s členskými štátmi, medzinárodnú kooperáciu v rôznych oblastiach, ktoré zahŕňa toto Odporúčanie, zvlášť prostredníctvom šírenia skúseností a správnych postupov medzi operátormi a inými zúčastnenými stranami v Spoločenstve a ich partnermi v iných regiónoch sveta;
(4) vyvíjať, v spolupráci s kompetentnými národnými inštitúciami, metodológiu na vyhodnocovanie opatrení prijatých na základe tohto Odporúčania, so zvláštnym dôrazom na vyhodnotenie pridanej hodnoty kooperačného procesu na úrovni
(5) Spoločenstva a predložiť, dva roky po prijatí tohto Odporúčania, hodnotiacu správu o jej účinku Európskemu parlamentu a Rade.
Dané v Bruseli, 24. septembra 1998.
Za Radu Prezident
J. FARNLEITNER
METODICKÉ USMERNENIE IMPLEMENTÁCIE SAMOREGULAČNÉHO RÁMCA NA OCHRANU NEPLNOLETÝCH A ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI V OBLASTI AUDIOVIZUÁLNYCH A INFORMAČNÝCH ON-LINE SLUŽIEB NA NÁRODNEJ ÚROVNI
Cieľ
Účelom tohto usmernenia je vytvoriť atmosféru dôvery v oblasti priemyslu audiovizuálnych a informačných on-line služieb zabezpečením súdržnosti firiem a ostatných zúčastnených strán na úrovni Spoločenstva pri rozvoji národných samoregulačných rámcov na ochranu neplnoletých a ľudskej dôstojnosti. Služby, ktoré sú zahrnuté v tomto Odporúčaní, sú poskytované na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov. Nezahŕňajú služby vysielania ošetrené Smernicou Rady 89/552/EHS ani rozhlasové vysielanie. Odporúčanie sa týka skôr obsahu, ktorý sa sprístupňuje verejnosti ako privátnej korešpondencie.
Táto súdržnosť pozdvihne na vyššiu úroveň efektívnosť samoregulačných procesov a vytvorí bázu na potrebnú nadnárodnú spoluprácu medzi zúčastnenými stranami.
Berúc do úvahy dobrovoľný charakter samoregulačného procesu (ktorého primárnym cieľom je doplniť existujúcu legislatívu) a rešpektujúc rozdiely v prístupe a rozličných reakciách v členských štátoch Spoločenstva, toto usmernenie sa týka štyroch kľúčových komponentov národného samoregulačného rámca:
- konzultácie a zastúpenie zúčastnených strán,
- kódex (kódexy) správania,
- národné orgány podporujúce spoluprácu na úrovni Spoločenstva,
- národné vyhodnotenie samoregulačných rámcov.
1. KONZULTÁCIE A ZASTÚPENIE ZÚČASTNENÝCH STRÁN
Cieľom je zabezpečiť v prospech definovania, implementácie a vyhodnocovania národného samoregulačného rámca úplnú účasť strán, ktorých sa to týka, napríklad verejných inštitúcií, používateľov, spotrebiteľov a podnikateľov, ktorí sú priamo alebo nepriamo zapojení v oblasti priemyslu audiovizuálnych a informačných on-line služieb. Príslušné povinnosti a funkcie zúčastnených strán, verejných aj súkromných, treba určiť presne.
Dobrovoľný charakter samoregulácie znamená, že akceptácia a efektívnosť národného samoregulačného rámca závisia od rozsahu, v akom zúčastnené strany aktívne spolupracujú pri jeho definovaní, aplikácii a hodnotení.
Všetky zúčastnené strany by mali pomáhať aj s dlhodobejšími úlohami, ako je vývoj spoločných nástrojov alebo pojmov (napr. označovanie obsahu) alebo plánovanie doplnkových opatrení (napr. o informáciách, úrovni povedomia a vzdelávaní).
2. KÓDEX (KÓDEXY) SPRÁVANIA
2.1. Všeobecnosti
Cieľom je v rámci národného samoregulačného rámca vypracovať základné pravidlá prísne proporčné sledovaným cieľom; tieto pravidlá by sa mali začleniť do kódexu (kódexov) správania zahŕňajúceho aspoň kategórie stanovené v 2.2, mali by byť dobrovoľne prijaté a implementované zúčastnenými operátormi (t.j. v prvom rade podnikateľmi).
Pri navrhovaní týchto pravidiel by sa malo brať do úvahy toto:
- diverzita služieb a funkcií vykonávaných rôznymi kategóriami operátorov (poskytovatelia sietí, prístupu, služby, obsahu atď.) a ich príslušné úlohy;
- diverzita prostredí a aplikácií v oblasti on-line služieb (otvorené a uzatvorené siete, aplikácie na rozličných úrovniach interaktivity).
S ohľadom na uvedené, operátori môžu potrebovať jeden alebo viac kódexov správania.
Vzhľadom k takej diverzite by sa mala primeranosť zostavovaných pravidiel stanoviť vo svetle:
- princípov slobody vyjadrovania, ochrany súkromia a voľného pohybu služieb,
- princípov technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti, za predpokladu, že celkovým cieľom je rozvíjať informačnú spoločnosť v Európe.
2.2. Obsah kódexu (kódexov) správania
Kódex alebo kódexy správania by mali zahŕňať toto:
2.2.1 Ochrana neplnoletých
Cieľ: umožniť neplnoletým zodpovedne používať on-line služby a zabrániť im dosiahnuť prístup, bez súhlasu ich rodičov alebo učiteľov, k legálnemu obsahu, ktorý môže poškodiť ich fyzický, mentálny alebo morálny vývoj. Popri koordinovaných opatreniach na vzdelávanie neplnoletých a zlepšovanie úrovne ich povedomia, by to malo zahŕňať vytvorenie určitých noriem v týchto oblastiach:
(a) Informácie pre používateľov
Cieľ: v rámci podpory zodpovedného využívania sietí, poskytovatelia on-line služieb by mali informovať používateľov, tam, kde je to možné, o všetkých nebezpečenstvách obsahu niektorých on-line služieb a o takých vhodných prostriedkoch ochrany, ktoré sú použiteľné.
Kódexy správania by mali určovať, napr. vydanie základných pravidiel o charaktere informácií, ktoré sa sprístupňujú pre používateľov, čas a formu vydania. Mali by sa vybrať najvhodnejšie príležitosti na oznámenie týchto informácií (predaj technického zariadenia, uzavretie kontraktov s používateľmi, web stránky, atď.).
(b) Prezentácia legálneho obsahu, ktorý môže byť pre neplnoletých škodlivý
Cieľ: tam, kde je to možné, by sa mal legálny obsah, ktorý môže byť pre neplnoletých škodlivý alebo mať nepriaznivý vplyv na ich fyzický, mentálny alebo morálny vývoj prezentovať takým spôsobom, aby poskytoval používateľom základné informácie o jeho potenciálnom škodlivom vplyve na neplnoletých.
Kódexy správania by preto mali určovať, napr. vydanie základných pravidiel pre podnikateľov poskytujúcich on-line služby, ktorých sa to týka, a pre používateľov a dodávateľov obsahu; pravidlá majú stanoviť podmienky, za ktorých by mala dodávka a distribúcia obsahu, ktorý je pravdepodobne škodlivý neplnoletým, podliehať tam, kde je to možné, takým ochranným opatreniam ako:
- stránka s varovaním, vizuálny alebo zvukový signál,
- popisné označenie a/alebo klasifikácia obsahu,
- systémy kontrolujúce vek používateľov.
Prioritu treba dať, čo sa tohto týka, ochranným systémom použitým pri prezentácii legálneho obsahu, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou škodlivý pre neplnoletých, ako napr. pornografia alebo násilie.
(c) Podpora rodičovského dozoru
Cieľ: všade tam, kde je to možné, by mal byť
dozor rodičov, učiteľov a ostatných zodpovedných v tejto oblasti podporovaný
ľahko použiteľnými a pružnými nástrojmi, aby sa neplnoletým umožnil ich
pôsobením prístup
k službám aj vtedy, keď nie sú kontrolovaní, bez toho, aby
sa urobili ústupky voči predchádzajúcim výchovným opatreniam.
Kódexy správania by mali určovať, napr. vydávanie základných pravidiel o podmienkach, za ktorých, všade tam, kde je to možné, budú dodávané používateľom doplnkové prostriedky alebo služby na zdokonalenie rodičovskej kontroly, vrátane:
- filtračného softvéru inštalovaného a aktivovaného požívateľom,
- filtračných volieb aktivovaných na žiadosť koncového používateľa operátormi služieb na vyššej úrovni (napríklad limitovanie prístupu k preddefinovaným stránkam alebo ponúkanie všeobecného prístupu k službám).
(d) Vybavovanie sťažností (priame telefónne linky)(„h o t l i n e s„)
Cieľ: podporovať efektívne riadenie vybavovania sťažností na obsah, ktorý nespĺňa pravidlá na ochranu neplnoletých a/alebo násilia kódexu správania.
Kódexy správania by mali určovať, napríklad vydanie základných pravidiel na organizovanie vybavovania sťažností a podnietiť operátorov, aby poskytovali prostriedky a štruktúry riadenia potrebné na to, aby sťažnosti mohli byť odoslané a prijaté bez ťažkostí (telefón, e-mail, fax) a aby predkladali postupy na vybavovanie sťažností (informovanie poskytovateľov obsahu, výmena informácií medzi operátormi, odpovedanie na sťažnosti atď.).
2.2.2 Ochrana ľudskej dôstojnosti
Cieľ: podporovať efektívne opatrenia v boji proti ilegálnemu obsahu urážajúcemu ľudskú dôstojnosť.
(a) Informácie pre používateľov
Cieľ: tam, kde je to možné, by mali byť používatelia jasne informovaní o rizikách, ktoré existujú pri používaní on-line služieb poskytovateľmi obsahu tak, aby sa podporilo legálne a zodpovedné používanie sietí.
Kódexy správania by mali určovať, napríklad, vydanie základných pravidiel o charaktere sprístupňovaných informácií, čas vydania a formu akou sa má komunikovať.
(b) Vybavovanie sťažností (priame telefónne linky) („hotlines„)
Cieľ: podporiť efektívne vybavovanie sťažností na ilegálny obsah urážajúci ľudskú dôstojnosť, ktorý je v obehu audiovizuálnych a on-line služieb, v súlade s príslušnými povinnosťami a funkciami zúčastnených strán tak, aby sa redukoval ilegálny obsah a nesprávne používanie sietí.
Kódexy správania by mali určovať, napríklad, vydanie základných pravidiel na organizovanie vybavovania sťažností a podporovať operátorov, aby poskytovali prostriedky a štruktúry riadenia potrebné na to, aby sťažnosti mohli byť posielané a prijímané bez ťažkostí (telefón, e-mail, fax) a zavádzať postupy na vybavovanie sťažností (informovanie dodávateľov obsahu, výmena informácií medzi operátormi, odpovedanie na sťažnosti atď.).
(c) Kooperácia operátorov s inštitúciami justície a polície
Cieľ: zabezpečiť v súlade s povinnosťou a funkciami zúčastnených strán efektívnu spoluprácu medzi operátormi a inštitúciami justície a polície v členských štátoch v boji proti výrobe a obehu ilegálneho obsahu urážajúceho ľudskú dôstojnosť v audiovizuálnych a on-line informačných službách.
Kódexy správania by mali určovať, napríklad, vydanie základných pravidiel na postupy spolupráce medzi operátormi a kompetentnými verejnými inštitúciami rešpektujúc tak princípy primeranosti a slobody vyjadrovania ako aj príslušné národné právne opatrenia.
2.2.2 Nedodržiavanie kódexov správania
Cieľ: posilniť dôveryhodnosť kódexu (kódexov) správania, berúc do úvahy jeho (ich) dobrovoľný charakter, zabezpečením varovných opatrení, ktoré sú primerané povahe nedodržania. V tejto súvislosti by malo byť opatrenie, tam, kde je to možné, robené na žiadosť a sprostredkovanými postupmi.
V kódexe správania by mali byť zahrnuté príslušné pravidlá na riadenie tejto oblasti.
3. NÁRODNÉ ORGÁNY NAPOMÁHAJÚCE SPOLUPRÁCI NA ÚROVNI SPOLOČENSTVA
Cieľ: napomáhať spolupráci na úrovni Spoločenstva (deliť sa o skúsenosti a správne postupy; pracovať spolu) prostredníctvom prepojenia príslušných štruktúr v členských štátoch, zhodných s ich národnými funkciami a povinnosťami. Takéto štruktúry by umožnili rozšírenie medzinárodnej spolupráce.
Spolupráca na európskej úrovni znamená:
- spoluprácu medzi zúčastnenými stranami:
od všetkých strán zapojených do prípravy národného samoregulačného rámca sa vyžaduje ustanoviť zastupujúci orgán na národnej úrovni s úlohou napomáhať rozširovaniu skúseností a správnych postupov a spolupracovať na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni,
- spoluprácu medzi národnými štruktúrami vybavujúcimi sťažnosti:
na uľahčenie a rozvíjanie spolupráce na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni sa od strán zapojených do efektívneho systému riadenia vybavovania sťažností požaduje ustanoviť národný kontaktný bod na posilnenie spolupráce v boji proti ilegálnemu obsahu, uľahčiť rozširovanie skúseností a správnych postupov a zlepšiť legálne a zodpovedné využívanie sietí.
4. HODNOTENIE SAMOREGULAČNÝCH RÁMCOV
Cieľom je zabezpečiť pravidelné vyhodnocovanie samoregulačného rámca na národnej úrovni, odhadnúť jeho efektívnosť pri ochrane príslušných všeobecných záujmov, merať jeho úspešnosť pri dosahovaní jeho cieľov a postupne ho prispôsobiť zmenám na trhu, zmenám technológie a spôsobom použitia.
Od zúčastnených strán sa požaduje stanoviť systém vyhodnocovania na národnej úrovni tak, aby mohli monitorovať pokrok pri implementácii samoregulačného rámca. Toto by malo brať do úvahy príslušnú spoluprácu na európskej úrovni, okrem iného, na vývoji porovnateľných metodológií vyhodnocovania.
© 2006-2010 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Všetky práva vyhradené.