Bratislava 30.8.2009 - V novele zákona o štátnom jazyku, ktorá vstupuje do platnosti 1.9.2009, sa venuje pozornosť aj iným jazykom najmä vtedy, ak ide o ich používanie vo vzťahu k štátnemu jazyku. Aj možnosti zákonného použitia jazykov národnostných menšín sa oproti doterajšiemu stavu rozširujú. Ide napríklad o tieto prípady:

V regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní sa umožní vysielať v jazykoch národnostných menšín vrátane živého vysielania bez povinnosti zabezpečiť znenie v štátnom jazyku. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu v regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní popri znení v menšinovom jazyku aj v znení v štátnom jazyku.

Zavedením jednotného režimu sa umožní využitie titulkov aj v regionálnom a lokálnom televíznom vysielaní v jazykoch národnostných menšín. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu  v regionálnom a lokálnom vysielaní aj v štátnom jazyku (bez možnosti použitia titulkov).

Zavádza sa možnosť živého televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Doteraz živé vysielanie zákon neumožňoval. Zrušila sa povinnosť slovenského dabingu pri audiovizuálnych dielach pre deti do 12 rokov vysielaných v rámci televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín.

Umožní sa pôvodné vydávanie príležitostných kultúrnych tlačovín, katalógov galérií, múzeí, knižníc a programov kín, divadiel a koncertov v menšinových jazykoch, ak je zabezpečené aj znenie v štátnom jazyku. Doteraz mohli sa vydávať tieto tlačoviny len v štátnom jazyku a znenie v menšinovom jazyku mohlo byť len prekladom zo štátneho jazyka.

Kultúrne podujatia národnostných menšín sa môžu sprievodne uvádzať najskôr v menšinovom jazyku, až potom by malo nasledovať ich sprievodné uvedenie v štátnom jazyku. Doteraz platila povinnosť sprievodne uviesť kultúrne podujatie národnostných menšín najprv v štátnom jazyku.

Umožňuje sa pôvodná tvorba textov na pamätníkoch, pomníkoch, pamätných tabuliach, nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť v jazykoch národnostných menšín, t. j. nevyžaduje sa, aby text v menšinovom jazyku bol prekladom pôvodného textu v štátnom jazyku. Doteraz tieto texty mohli vznikať len v štátnom jazyku a inojazyčný text musel byť prekladom zo štátneho jazyka.

Umožní sa vyhotovovať pracovnoprávne písomné právne úkony, finančnú a technickú dokumentáciu, stanovy združení, spolkov, politických strán a hnutí a obchodných spoločností aj v menšinovom jazyku. Doteraz sa mohli  tieto dokumenty vyhotovovať len v štátnom jazyku.

Prepojeniami v podobe odkazu na zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa dosiahlo, že nijaké ustanovenie zákona o štátnom jazyku sa nemôže dostať do rozporu s ustanoveniami tohto zákona, čím sa jednoznačne garantuje rešpektovanie používania jazykov menšín v úradnom styku vrátane označení ulíc a miestnych geografických značení v celom zákonnom rozsahu. Doteraz zákon o štátnom jazyku mal odkaz len na zákon o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín a neobsahoval odkaz na neskôr prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, čo mohlo spôsobovať interpretačné problémy pri posudzovaní vzájomného vzťahu týchto dvoch zákonov.

 Tlačový referát MK SR