Rezort kultúry považuje výhrady OBSE za absolútne neopodstatnené.

K prvej výhrade týkajúcej sa toho, že periodická tlač a agentúrne spravodajstvo nesmú obsahovať informácie, ktorými sa propaguje vojna alebo sa opisuje kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním, či informácie, ktorými sa propaguje užívanie omamných alebo psychotropných látok či propaguje násilie alebo sa podnecuje nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby, pleti... – tento paragraf definujúci povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry je súčasťou momentálne platného Tlačového zákona, pričom je zaujímavé, že sa doň dostal v rámci novely Tlačového zákona v roku 2000, a to aj vďaka hlasom poslancov súčasnej opozície. Ak tieto paragrafy podľa OBSE tak poškodzujú slobodu tlače, prečo organizácia neprotestovala už v roku 2000? Navyše, Ministerstvo kultúry v novom zákone dokonca znižuje pokutu za porušenie povinnosti vydavateľov z 2miliónov na 200.000 Sk. Spomenutý paragraf považujeme za štandardnú súčasť tlačového zákonodarstva európskych krajín, ktorá v žiadnom prípade nie je namierená proti záväzkom Slovenskej republiky chrániť slobodu tlače. Spomenutý paragraf je aj súčasťou platného zákona o vysielaní a retransmisii, takže po schválení Tlačového zákona bude táto povinnosť na Slovensku platiť pre obidva typy médií.

Právo na odpoveď je štandardnou súčasťou tlačového zákonodarstva v európskych krajinách v prípade, že skutkové tvrdenie uverejnené v médiu sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Právo na odpoveď sa v tejto podobe uplatňuje aj v právnych poriadkoch štátov EÚ ako napríklad Francúzsko, Nemecko či Česká republika, pričom napríklad vo Francúzsku sa vzťahuje aj na hodnotiace úsudky!

O tom, či je právo na odpoveď oprávnené aj pri pravdivých tvrdeniach, najlepšie hovorí nález nemeckého spolkového ústavného súdu. Podľa neho je nepodstatná pravdivosť alebo nesprávnosť skutkového tvrdenia. Právo na odpoveď je možné aj pri pravdivých skutkových tvrdeniach. Spolkový ústavný súd sa domnieva, že pri práve na odpoveď ide o umožnenie práva dotknutého vyjadriť sa k verejnosti, ktorej bolo určené aj pôvodné tvrdenie, a to nezávisle na objektívnej pravde.

Aj česká právna prax v súvislosti s uplatňovaním práva na odpoveď v českom Tlačovom zákone ukázala, že aj pravdivé skutkové tvrdenie môže zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ skresľuje skutočnosť alebo je natoľko intímne, že by odporovalo právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti.

Tlačový referát MK SR