Pilotný projekt obnovy hradov s pomocou nezamestnaných rezort práce a rezort kultúry spustili 1. júna 2011. Záujem o zapojenie sa do projektu bol veľký, výberového konania v Prešove sa zúčastnilo 160 uchádzačov o zamestnanie a v Partizánskom 89 uchádzačov. Prácu na obnove hradov Šariš a Uhrovec nakoniec získalo 50 nezamestnaných.

„Tento projekt je vynikajúci tým, že spĺňa dva ciele – obnovu kultúrnej pamiatky s pracovnou príležitosťou pre dlhodobo nezamestnaných, ktorá im umožní získať nové zručnosti a zlepšiť svoje vyhliadky na trhu práce,“ hovorí minister práce Jozef Mihál.

Podľa ministra kultúry Daniela Krajcera, „projekt je ďalší nástroj na obnovu kultúrneho dedičstva v spolupráci s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto prípade platí prirovnanie víťaz - víťaz (win-win), pretože získajú  aj slovenské hrady aj nezamestnaní a do budúcna získa aj slovenský cestovný ruch a regióny, v ktorých sa hrady nachádzajú.“

Na hrade Šariš neďaleko Prešova pracovalo 30 nezamestnaných. Dvom z nich sa ešte ešte počas trvania projektu vďaka získaným zručnostiam podarilo nájsť zamestnanie. Nezamestnaným na hrade Šariš pracovali na odstraňovaní sutín a deštrukčných závalov exteriéru objektu polygonálneho bastiónu, realizovali prípravné a konzervačné práce na určených objektoch hradu, pracovali na domurovaní deštruovaných líc bastiónu, realizovali práce na konzervácii interiéru objektu vstupnej brány.

Ďalším hradom obnovovaným v rámci pilotného projektu bol Uhrovec neďaleko  Partizánskeho. Tu sa najmä upravovala prístupová cesta k hradu, dobudoval sa pilier mostu a obnovovalo sa murivo na západnom a renesančnom paláci. Pri odstraňovaní sutín sa našli aj viaceré vzácne predmety, napríklad strieborné mince zo 17. storočia.

Aj zo skupiny, ktorá pracovala na Uhrovci si už počas trvania projektu dvaja nezamestnaní našli trvalé zamestnanie.

 „Keďže pilotný projekt bol úspešný, pokračujeme v spolupráci. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo nový národný projekt, vo februári môžeme začať s  výberom pracovníkov z radov najmä dlhodobo nezamestnaných. Je to užitočné pre nich aj pre komunitu. Návštevníci majú prečo do regiónu prichádzať, čo vyvoláva ďalší rozvoj v okolí rekonštruovaných pamiatok. Pripravujeme aj ideový zámer, ktorého realizáciou by obce a mestá, ktoré majú v katastroch hrady a podobné pamiatky, dostali podporu, najmä know-how, aby tento „odkliaty“ potenciál dokázali využiť na prospech seba, svojej komunity aj celého Slovenska,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce Ivan Juráš.

Náklady v rámci pilotného projektu si rozdelil rezort práce a rezort kultúry. Ministerstvo kultúry SR na základe tejto spolupráce poskytlo financie z dotačného systému v objeme 115-tisíc eur, pričom projekty sa týkali hradov, kde dlhodobo pôsobia občianske združenia. Ministerstvo kultúry poskytlo odbornú garanciu vrátane zaškolenia pracovníkov.

Rezort práce prispel sumou 196-tisíc eur, a to na mzdy zamestnancov.

Nový národný projekt  Zapojenie nezamestnaných do záchrany kultúrneho dedičstva,  ráta s využitím 3,3 milióna eur z Európskeho sociálneho fondu na obdobie troch rokov 2012 – 2014, pričom vďaka projektu by malo prácu získať približne 840 nezamestnaných evidovaných na úradoch práce.

O tom, ktoré hrady budú nezamestnaní obnovovať Ministerstvo kultúry rozhodne začiatkom roka 2012. Termín na predkladanie projektov, ktoré sa uchádzajú o podporu v rámci Dotačného systému 2012 Obnova a konzervácia torzálnej architektúry, majú majitelia a správcovia hradov do 30. decembra 2011. Záujem ešte v septembri prejavilo takmer 25 subjektov, ktorí sa chcú zapojiť do obnovy torzálnej architektúry (hrady Zborov, Brekov, Podbranč, Muráň, atď.). V Dotačnom systéme Ministerstva kultúry je vyčlenených 800 tisíc eur.

 

 

Hrady zapojené do projektu v roku 2011:

 

Hrad Šariš: patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku (celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára). Výstavba nového hradu začala v 13. Storočí, hrad mal chrániť obchodnú cestu údolím rieky Torysy. Už od začiatku bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v regióne. Od roku 2006 je vlastníkom hradu Mesto Veľký Šariš.

Hrad Uhrovec: Impozantná zrúcanina, po architektonickej stránke patrí k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailmi, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali. Vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1251 až 1293. Istý čas patril aj Matúšovi Čákovi, ktorý sa zaslúžil o jeho stavebný rozvoj.