Košický zlatý poklad  na výstave v Poľsku

Na slávnostnom otvorení  výstavy Košický zlatý poklad v reprezentačných priestoroch Kráľovského zámku Wawel v Krakove v pondelok 6. februára 2012 sa zúčastnia za Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva B. Rezník a generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov S. Valla,  predstavitelia mesta Košice, Košického samosprávneho kraja a Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Krakove. Výstava sa koná pod záštitou  ministra kultúry Slovenskej republiky D. Krajcera  a ministra kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky B. Zdrojewského.  Po úspešnej expozícii v Budapešti je Krakov  ďalším miestom, kde návštevníci z Poľska a z celého sveta môžu obdivovať  bohatstvo slovenského a zároveň aj európskeho kultúrneho dedičstva.
Kraľovský hrad Wawel je poľskou národnou kultúrnou pamiatkou a spolu s Wawelskou katedrálou, ktorá je na nádvorí hradu má významné miesto v dejinách poľskej štátnosti a kultúry. Tisícročná história gotického hradu je veľmi atraktívnou pre návštevníkov Krakova z celého Poľska aj zahraničia. V komnatách hradu sa nachádzajú expozície z poľských dejín, vojnových koristí, flámskych gobelínov (arrasov) a archeologické náleziská z dejín kresťanstva v Poľsku, či expozície pamiatok východného umenia.  Na nádvorí hradu sa nachádza Wawelská katedrála, kde boli korunovaní poľskí králi, v krypte katedrály sú uložené  sarkofágy kráľov a zaujímavosťou je aj zvon "Zygmunt", ktorý sa rozozvučí pri príležitosti najdôležitejších sviatkov v Poľsku.

Košický zlatý poklad

Počas rekonštrukcie budovy Finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v Košiciach objavili 24. augusta 1935 nádobu s pokladom pozostávajúceho z 2920 zlatých mincí, z troch medailí a 214 cm dlhej renesančnej reťaze. Budova sa nachádza v historickom centre mesta, ktorá patrila počas novoveku Spišskej komore a bola hlavnou finančnou inštitúciou vo východnej časti Uhorska. Poklad ukryli počas protihabsburgského povstania Imricha Tököliho, ktorého vojská definitívne obsadili mesto v roku 1682. Na základe najmladšej mince v náleze sa dá ukrytie pokladu bezpečne datovať medzi roky 1679 až 1682.
Pôvodným majiteľom pokladu bol pravdepodobne vysoký predstaviteľ Spišskej komory, čiže jeden z významných úradníkov habsburského finančníctva. Mohol
to byť najskôr jeho predseda, prípadne jeden z poradcov. Z tohto obdobia poznáme mená viacerých osôb, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s vlastníctvom pokladu.
Mince z pokladu patrili medzi všeobecne rozšírené platobné prostriedky v Uhorsku. 84 % mincí pochádzalo z Uhorska, Sedmohradska a Nizozemských provincií, ale objavili sa medzi nimi aj české, sliezske, poľské, nemecké, dánske, švédske, talianske, rakúske, salzburské a španielske razby. Súčasťou pokladu bolo aj novoveké falzum antickej tráckej mince.
Najstaršie mince v náleze predstavujú dukáty Žigmunda Luxemburského, ktoré boli vyrazené v rokoch 1402 - 1404. Najmladšími mincami, ktoré zároveň datujú ukrytie pokladu sú kremnické dukáty Leopolda I. vyrazené v roku 1679. To znamená, že medzi najstaršou a najmladšou mincou v náleze je až 277-ročný rozdiel.