Nasledujúci materiál dáva odpovede na otázky:

Aká je filozofia, dôvod a cieľ zákona o štátnom jazyku

Aká je situácia na jazykovo zmiešaných územiach v SR

Maďarské lži o jazykovom zákone a posudok Vysokého komisára OBSE

Aké sú práva národnostných menšín na Slovensku

Aký je stav národnostných menšín v Maďarsku

august 2009

Zákon o štátnom jazyku zabezpečuje všetkým občanom Slovenska právo na informácie v štátnom jazyku

            Na systematickej novelizácii zákona o štátnom jazyku začalo ministerstvo kultúry pracovať od začiatku roka 2008, a to podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, čo vyústilo do prijatia novely zákona v Národnej rade SR 30. júna 2009.

            Od 14. novembra 2008 sa k návrhu novely postupne vyjadrovali všetky ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány verejnej správy, niektoré dotknuté inštitúcie, zástupcovia verejnosti a predstavitelia národnostných menšín. Zo strany predstaviteľov národnostných menšín mali výhrady k textu zákona len zástupcovia maďarskej národnostnej menšiny. Ostatné národnostné menšiny žijúce na území Slovenskej republiky novelu zákona podporili a vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že novela zákona o štátnom jazyku neobmedzuje používanie ich menšinového jazyka. Aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek vo svojom posudku k novele zákona o štátnom jazyku poznamenáva, že proces prípravy novely bol otvorený a plne demokratický.

      Novela zákona o štátnom jazyku si nekládla za cieľ riešiť rozsah používania menšinových jazykov (na to sú v právnom poriadku SR osobitné predpisy), ale zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný.

Zákon o štátnom jazyku sa vzťahuje len na vybraté oblasti verejného života, ktoré sú uvedené v jednotlivých ustanoveniach. Zákonom sa napríklad nereguluje používanie jazyka na verejných zhromaždeniach, pri bohoslužobných úkonoch, v cudzojazyčnej a menšinovej tlači, v obchodných menách, v registrovaných značkách a názvoch, v oznamoch na internete a pod.

Zákon o štátnom jazyku sa vôbec nedotýka súkromnej komunikácie medzi ľuďmi, nepredpisuje jazyk takejto komunikácie a nereguluje individuálne rečové prejavy jednotlivcov. Zákon nezakazuje ani používanie nespisovných jazykových prostriedkov vo verejných rečových prejavoch.

Sankčný mechanizmus je v zákone nastavený tak, aby sa každému, kto poruší zákon, poskytla možnosť na vykonanie nápravy bez uloženia finančnej sankcie. Ministerstvo kultúry je povinné po zistení porušenia zákona najprv dotyčnú osobu písomne upozorniť a žiadať nápravu v primeranej časovej lehote. Fyzická osoba - bežný občan pokutu dostať nemôže.

Zákon o štátnom jazyku neobmedzuje používanie menšinových jazykov, naopak, odstraňuje viaceré prekážky ich používania

            Zákon sa osobitne nezameriava na riešenie postavenia iných jazykov.  V zákone o štátnom jazyku sa venuje pozornosť aj iným jazykom najmä vtedy, ak ide o ich používanie vo vzťahu k štátnemu jazyku. V zásade sa však ochrana jazykov národnostných menšín a ich používanie vo verejnom styku garantuje v rámci slovenského právneho systému prostredníctvom iných právnych noriem.

Avšak novela zákona o štátnom jazyku rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov všade tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo, napr. pri vyhotovovaní pracovných zmlúv, finančnej a technickej dokumentácie, stanov združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností, pri preberaní medzinárodných technických noriem do sústavy slovenských technických noriem, pri vysielaní rozhlasových a televíznych programov v priamom prenose, pri divadelných hrách s pôvodnými textami, pri výchovno-vzdelávacích podujatiach zameraných na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov.

Nezanedbateľnou zmenou je zrušenie povinnosti preukazovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania v štátnych orgánoch, štátnych organizáciách, orgánoch územnej samosprávy a verejnoprávnych orgánoch.

Osobitne ústretovo sa v novom znení zákona pristupuje k jazykom národnostných menšín. Novelou zákona sa zavádzajú viaceré zmeny v prospech menšinových jazykov používaných na území SR, čím sa rozširujú možnosti ich zákonného použitia oproti doterajšiemu stavu. Ide o tieto prípady:

V regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní sa umožňuje vysielať v jazykoch národnostných menšín vrátane živého vysielania bez povinnosti zabezpečiť znenie v štátnom jazyku. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu v regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní popri znení v menšinovom jazyku aj v znení v štátnom jazyku.

Televízne vysielanie - zavedením jednotného režimu sa umožňuje využitie titulkov aj v regionálnom a lokálnom televíznom vysielaní v jazykoch národnostných menšín. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu  v regionálnom a lokálnom vysielaní aj v štátnom jazyku (bez možnosti použitia titulkov).

Živé televízne vysielanie - zavádza sa možnosť živého televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín so simultánnym (konsekutívnym) tlmočením do štátneho jazyka. Doteraz živé vysielanie zákon neumožňoval, pretože na celoštátnej úrovni televízneho vysielania bolo potrebné aspoň titulkovanie a na regionálnej a lokálnej úrovni televízneho vysielania sa zásadne malo vysielať originálne v štátnom jazyku a vysielanie v menšinovom jazyku bolo odvodené od vysielania v štátnom jazyku, čo vylučovalo možnosť živého vysielania v jazykoch národnostných menšín.

Audiovizuálne diela pre deti - zrušila sa povinnosť slovenského dabingu pri audiovizuálnych dielach pre deti do 12 rokov vysielaných v rámci televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín. Doteraz platila povinnosť slovenského dabingu pre všetky audiovizuálne diela pre deti do 12 rokov.

Umožňuje sa pôvodné vydávanie príležitostných kultúrnych tlačovín, katalógov galérií, múzeí, knižníc a programov kín, divadiel a koncertov v menšinových jazykoch, ak je zabezpečené aj znenie v štátnom jazyku. Doteraz mohli sa vydávať tieto tlačoviny len v štátnom jazyku a znenie v menšinovom jazyku mohlo byť len prekladom zo štátneho jazyka.

Kultúrne podujatia národnostných menšín sa môžu sprievodne uvádzať najskôr v menšinovom jazyku, až potom by malo nasledovať ich sprievodné uvedenie v štátnom jazyku. Doteraz platila povinnosť sprievodne uviesť kultúrne podujatie národnostných menšín najprv v štátnom jazyku.

Umožňuje sa pôvodná tvorba textov na pamätníkoch, pomníkoch, pamätných tabuliach, nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť v jazykoch národnostných menšín, ak je zabezpečené aj znenie v štátnom jazyku, t. j. nevyžaduje sa, aby text v menšinovom jazyku bol prekladom pôvodného textu v štátnom jazyku. Doteraz tieto texty mohli vznikať len v štátnom jazyku a inojazyčný text musel byť prekladom zo štátneho jazyka.

Písomné dokumenty - umožňuje sa vyhotovovať pracovnoprávne písomné právne úkony, finančnú a technickú dokumentáciu, stanovy združení, spolkov, politických strán a hnutí a obchodných spoločností aj v menšinovom jazyku. Doteraz sa mohli  tieto dokumenty vyhotovovať len v štátnom jazyku.

Umožnila sa komunikácia pacientov a klientov v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v ich menšinovom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk menšiny v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín aj v takom prípade, ak pacienti a klienti ovládajú štátny jazyk. Doteraz mohli pacienti komunikovať v menšinovom jazyku len vtedy, ak neovládali štátny jazyk.

Úradný styk - prepojeniami v podobe odkazu na zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa dosiahlo, že nijaké ustanovenie zákona o štátnom jazyku sa nemôže dostať do rozporu s ustanoveniami zákona č. 184/1999 Z. z., čím sa jednoznačne garantuje rešpektovanie používania jazykov menšín v úradnom styku vrátane označení ulíc a miestnych geografických značení v celom zákonnom rozsahu tak, ako je upravené v zákone č. 184/1999 Z. z. Doteraz zákon o štátnom jazyku mal odkaz len na zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín. Neobsahoval odkaz na neskôr prijatý zákon č. 184/1999 Z. z., čo mohlo spôsobovať interpretačné problémy pri posudzovaní vzájomného vzťahu týchto dvoch zákonov.

Občanom slovenskej národnosti na národnostne zmiešanom území sa často upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku

Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, ktorá je najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku (521 tisíc osôb), žijú prevažne v južných oblastiach Slovenskej republiky. Ide o národnostne zmiešané územie, kde spoločne žijú príslušníci maďarskej, slovenskej, ale aj iných národností. Napriek tomu, že maďarské obyvateľstvo sa sústreďuje práve na tomto území, väčšinu obyvateľstva v trinástich okresoch južného Slovenska tvorí obyvateľstvo slovenskej národnosti. Výnimkou sú iba dva okresy - Dunajská Streda a Komárno - s nadpolovičným počtom obyvateľov maďarskej národnosti.

V priaznivých podmienkach, ktoré dlhodobo poskytuje Slovenská republika svojim národnostným menšinám, sa najmä maďarská národnostná menšina všestranne rozvinula a ďalej sa rozvíja. Svedčí o tom aj skutočnosť, že počet príslušníkov maďarskej menšiny za pomerne dlhé obdobie 40 rokov neklesol, ale sa udržuje na porovnateľnej úrovni (v roku 1961 počet osôb maďarskej národnosti bol 518 782). V dôsledku komunálnych volieb do orgánov samosprávy sa posilnilo aj samosprávne postavenie Maďarov na úrovni obcí všade tam, kde majú väčšinu, a dokonca i v mnohých takých obciach, kde sú v menšinovom postavení.

Naproti tomu občanom slovenskej národnosti žijúcim na národnostne zmiešanom území sa často upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku najmä v takých obciach, kde žijú v menšine. Úradné oznamy, oznamy o kultúrnych a iných podujatiach, nápisy a reklamy na verejných priestranstvách sa v rozpore aj s doteraz platným zákonom v mnohých prípadoch poskytujú iba v maďarskom jazyku. Vytláčanie slovenského jazyka z verejného života na zmiešanom území Slovenskej republiky spôsobuje občanom slovenskej národnosti často aj  materiálne škody a prekáža im v plnohodnotnom začlenení do spoločenského a pracovného života v ich bezprostrednom okolí. Výnimkou nie je ani to, že pri prijímaní do zamestnania sú uprednostňovaní občania, ktorí ovládajú maďarský jazyk. Opakovane tak dochádza k diskriminácii slovenských občanov na území vlastného štátu.

Je známe, že Slovenská republika si udržiava vysoký štandard starostlivosti o národnostné menšiny. Ako konštatuje Knut Vollebaek, vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín, v posudku k novele zákona o štátnom jazyku z 22. júla 2009, v medzinárodných hodnoteniach slovenskej národnostnej politiky sa „všeobecne uznáva, že v posledných rokoch sa zaznamenalo výrazné zlepšenie v nastoľovaní požadovanej rovnováhy." V tomto posudku zároveň vysoký komisár potvrdil, že „zaručenie náležitej rovnováhy medzi ochranou a podporou štátneho jazyka na jednej strane a ochranou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám na druhej strane" sleduje aj súčasná novela zákona o štátnom jazyku.

Príčinou napätia medzi Slovenskom a Maďarskom nie je zákon o štátnom jazyku, ale zámerné klamstvá o ňom

V stanovisku zahraničného výboru Maďarského parlamentu z augusta 2009 sa okrem iného tvrdia nasledovné lži: „Takmer každá veta zákona o štátnom jazyku obmedzuje etnickým Maďarom - občanom Slovenska používanie ich rodného jazyka a ich slobodu prejavu, takmer každá veta je zameraná priamo proti členom maďarského etnického spoločenstva na Slovensku."

Alebo: „...niektorí slovenskí občania (napríklad tí, ktorých rodný jazyk je maďarčina) sú predmetom monitorovania, prenasledovania a trestania za používanie ich rodného jazyka..."

Voči týmto lžiam stojí posudok vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka, ktorý vydal dňa 22. júla 2009 a v závere ktorého konštatoval, že novela zákona o štátnom jazyku sleduje legitímny cieľ a  je v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Vysoký komisár  konštatoval, že zákon o štátnom jazyku rešpektuje všetky zákonné práva národnostných menšín a nespôsobuje obmedzenie existujúcich zákonných jazykových práv príslušníkov národnostných menšín.

Vysoký komisár pozitívne ocenil niektoré konkrétne zmeny v zákone o štátnom jazyku, ktoré prináša novela tohto zákona. Ide napríklad o vypustenie požiadavky overovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania vo verejnej moci a správe („ide o pozitívny krok"), zakotvenie českého jazyka ako zrozumiteľného v úradnom styku bez akejkoľvek diskriminácie voči iným menšinovým jazykom („toto kritérium bude použité pre podobné situácie v priestore OBSE"), zavedenie jednotného titulkovacieho režimu pre všetky televízne relácie v jazykoch národnostných menšín („zlepšenie doterajšieho ustanovenia"), novoformulovaný jazykový režim kultúrnych tlačovín v jazykoch národnostných menšín („všeobecne priaznivé"), zavedenie princípu dvojjazyčnosti aj pri ďalšej dokumentácii v školstve („zavádza sa jasnejší právny základ a nevyvoláva obavy z hľadiska svojho obsahu"), zavedenie režimu geografických názvov v štátnom jazyku („nevyvoláva obavy z hľadiska práv menšín, pretože sa rešpektuje právo na uvádzanie miestnych názvov a názvov ulíc v jazykoch národnostných menšín tam, kde je splnená požiadavka minimálnej početnosti").

Ukladanie postihov za porušovanie ustanovení zákona o štátnom jazyku hodnotí vysoký komisár ako legitímne a podľa súčasných medzinárodných štandardov akceptovateľné.

Napriek tomu Maďarská republika za výdatnej podpory slovenských politických strán reprezentujúcich maďarskú národnostnú menšinu (SMK a Most) sústavne vedie kampaň proti Slovenskej republike a zákonu o štátnom jazyku. Europoslankyne maďarskej národnosti Kinga Gálová a Edit Bauerová rozoslali svojim kolegom europoslancom znepokojujúci e-mail, v ktorom sa snažia vykresliť novelu zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky ako neprimerane obmedzujúcu jazykové práva národnostných menšín v nasledovných nepravdivých, polopravdivých, nezmyselných, nereálnych a prehnaných konštatáciách, ku ktorým uvádzame príslušný komentár.

„Páčilo by sa Vám dostať pokutu do výšky 5 000 eur od orgánov Vášho vlastného štátu za púhe používanie svojho rodného jazyka v komunikácii s orgánmi verejnej správy ako priemerný občan?"

Zo zákona o štátnom jazyku nie je možné uložiť pokutu za používanie nejakého jazyka. Sankciu je možné uložiť len v prípade, ak sa nepoužije aj štátny jazyk tam, kde to zákon vyžaduje.  Bežný občan nemôže dostať pokutu, lebo zákon presne menuje v § 9a, kto môže pokutu dostať a bežný občan tam uvedený nie je. V danom prípade by pokutu mohol dostať len štátny orgán a orgán verejnej správy.

„Páčilo by sa Vám, aby nápisy na pamätníkoch a texty na pamätných tabuliach cenzurovalo Vaše ministerstvo kultúry?"

V zákone o štátnom jazyku sa v súvislosti s nápismi na pamätníkoch a pamätných tabuliach  nehovorí o nijakej cenzúre. Ministerstvo kultúry SR nebude takéto nápisy ani schvaľovať, bude len vydávať stanoviská, v ktorých posúdi, či nápis na budúcom pamätníku, pomníku alebo  pamätnej tabuli spĺňa kritériá stanovené zákonom o štátnom jazyku.

„Páčilo by sa Vám zúčastniť sa kultúrneho podujatia venovaného Vášmu národnému dedičstvu, na ktorom musíte - pod hrozbou trestného stíhania - používať iný jazyk ako Váš rodný, aj keď sa tam nenachádza nikto, pre koho by bol tento jazyk jeho rodným jazykom?"

Nič také zo zákona o štátnom jazyku nevyplýva. Celé kultúrne podujatie určené príslušníkom národnostných menšín bude prebiehať tak ako doteraz len v ich jazyku, pretože novelou zákona sa v tomto prípade nič nemení. Štátny jazyk sa použije rovnako ako doteraz len pri sprievodnom uvedení kultúrneho podujatia.

„V obciach, kde počet občanov patriacich k menšine predstavuje menej ako 20 % (napr. Bratislava) štátni úradníci môžu byť pokutovaní za používanie jazyka národnostnej menšiny. Tieto závažné finančné pokuty - od 100 do 5 000 Eur - uložené v nejasnom rozhodovacom procese vytvárajú priestor pre subjektívne odsúdenie a pokutovanie."

Verejní zamestnanci nemôžu dostať pokutu, pretože nie sú vymenovaní v § 9a medzi osobami, ktorým možno uložiť pokutu. Pokutu možno uložiť len za porušenie povinnosti vyplývajúcej z konkrétnych ustanovení zákona (povinnosť „nepoužívať jazyk národnostnej menšiny" sa v zákone nevyskytuje!!).

„Vrcholom nezmyselnosti je povinnosť zmeniť stovky rokov staré nápisy na pamätníkoch zdôrazňujúc tak nadradenosť štátneho (slovenského) jazyka; výnimka bola udelená pamätníkom, ktoré sú chránené ako pamiatky."

Ministerstvo kultúry nebude dohliadať na používanie jazykov na historických nápisoch umiestnených na predmetoch osobitnej kultúrnej hodnoty, ktoré sú staršie ako 50 rokov. Pri výkone dohľadu sa  ministerstvo kultúry sústredí predovšetkým na novšie nápisy, pretože staršie nápisy by už mali byť upravené v zmysle § 11 platného zákona do 1. januára 1997.

„Uvádzanie v slovenčine počas kultúrnych podujatí je povinné napriek tomu, že na ňom nie je prítomná ani jedna slovensky hovoriaca osoba."

Sprievodné uvedenie kultúrnych podujatí určených pre národnostné menšiny sa poskytuje aj v štátnom jazyku vždy, ak ide o verejne prístupné podujatie, na ktorom sa kedykoľvek môže zúčastniť aj občan inej národnosti hovoriaci štátnym jazykom. Nepripustenie osoby na verejné podujatie, resp. znemožnenie jej účasti na takomto podujatí z dôvodu jej etnickej príslušnosti je podľa Ústavy SR neprípustné a takáto diskriminácia je na území SR zakázaná.

„Nevyžaduje sa znalosť menšinového jazyka od štátnych úradníkov ani v prípade regiónov s väčšinou menšinového obyvateľstva."

Zákon o štátnom jazyku nerieši režim používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, rešpektuje však režim používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý zabezpečuje úradné používanie menšinových jazykov vo všetkých obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. Tam, kde žije vo väčšom počte napr. maďarská menšina, je aj na miestnych úradoch vyšší počet úradníkov maďarskej národnosti. Problém s používaním svojho jazyka nemajú v týchto obciach príslušníci maďarskej národnosti (doteraz sa nezaznamenal ani jeden taký prípad!), ale občania slovenskej národnosti, ktorí tam žijú v menšine a na úradoch sa stretávajú s neochotou používať štátny jazyk.

„Obmedzené je používanie geografických názvov v jazyku menšín."

Zákon o štátnom jazyku nereguluje používanie geografických názvov v jazykoch národnostných menšín. Označenia miestnych geografických objektov v jazykoch národnostných menšín riešia osobitné predpisy o používaní jazykov národnostných menšín, ktoré zákon o štátnom jazyku rešpektuje.

„Školy s vyučujúcim jazykom menšiny musia viesť všetku vnútornú dokumentáciu v štátnom jazyku, čo predstavuje zvýšenú záťaž pre tento druh škôl."

Školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny musia viesť pedagogickú a tzv. ďalšiu dokumentáciu dvojjazyčne, t. j. v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej menšiny. (Bez toho aby sa viedla v štátnom jazyku by napokon nebol ani možný príslušný dohľad štátnych orgánov v oblasti školstva.) Požiadavku na dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie si v minulom období presadila Strana maďarskej koalície, čo bolo aj dôvodom novelizácie zákona o štátnom jazyku v roku 1999, keď sa do zákona zahrnula povinnosť viesť pedagogickú dokumentáciu na menšinových školách aj v jazyku národnostnej menšiny. Doterajšia niekoľkoročná prax potvrdila, že náklady na preklad školskej dokumentácie do štátneho jazyka alebo naopak nepredstavujú v bilingválnom prostredí žiadne mimoriadne finančné bremeno.

 „Prijatím tejto legislatívy Slovenská republika očividne porušuje Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, rovnako ako základné smernice EÚ týkajúce sa diskriminácie. Takého ustanovenia sú jednoducho neprijateľné v EÚ založenej na vláde práva, princípoch vzájomného rešpektu a tolerancie."

Implementáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ku ktorej Slovenská republika pristúpila v roku 2001, sleduje a pravidelne hodnotí Výbor expertov Rady Európy. Všetky odporúčania Výboru expertov súvisiace so zákonom o štátnom jazyku sa zohľadnili pri príprave novely zákona o štátnom jazyku, čím sa zabezpečil súlad zákona s ustanoveniami tohto medzinárodného dokumentu. Smernice ES týkajúce sa diskriminácie sa nezmieňujú o jazykových právach národnostných menšín. V Európskej únii absentuje jednotný štandard ochrany národnostných menšín - konštatuje sa to v uznesení Európskeho parlamentu 2005/2008 (INI) z júna 2005.

Na Slovensku majú národnostné menšiny garantované rozsiahle práva

Aj realita  a ďalšie zákony popierajú maďarské lži. V zákonoch Slovenskej republiky majú národnostné menšiny garantované rozsiahle práva umožňujúce všestranné používanie ich jazyka vo všetkých oblastiach verejného styku.

Školstvo: Právo na výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku je zabezpečené prostredníctvom celej siete základných a stredných škôl a predškolských zariadení s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. V prípade maďarskej národnostnej menšiny funguje na území Slovenskej republiky vyše 700 takýchto zariadení (všetky predmety sa v nich vyučujú v maďarskom jazyku). Zákonom č. 465/2003 Z. z. bola pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny zriadená Univerzita J. Selyeho v Komárne.

Súdnictvo: V občianskom súdnom konaní, v správnom súdnictve a v konaní pred ústavným súdom majú príslušníci národnostných menšín právo vystupovať pred súdom vo svojom materinskom jazyku aj vtedy, ak rozumejú štátnemu jazyku. Výdavky spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.

Verejná správa: Na základe zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín majú príslušníci národnostných menšín na území obcí, kde ich žije najmenej 20% z celkového počtu obyvateľov, ústavné právo používať v úradnom styku svoj materinský jazyk a označovať miestne geografické objekty a ulice vo svojom jazyku.

Médiá: Okrem nových možností, ktoré priniesla novela zákona o štátnom jazyku, majú príslušníci národnostných menšín právo na vysielanie vo svojom materinskom jazyku v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii. Programová služba Slovenského rozhlasu Rádio Patria je určená výlučne na vysielanie v jazykoch národnostných menšín a vysiela denne v maďarskom, poľskom, nemeckom, rusínskom, ukrajinskom a českom jazyku. Možnosť vysielať vo svojom materinskom jazyku využíva v súčasnosti 18 súkromných televíznych staníc vysielajúcich v maďarskom jazyku. Príslušníci národnostných menšín vo vysokom počte využívajú vydávanie periodickej tlače výhradne vo svojom materinskom jazyku.

Kultúra: Príslušníci národnostných menšín vo veľkej miere využívajú ústavné právo na rozvoj vlastnej kultúry prostredníctvom vlastných národnostných inštitúcií s rozsiahlou finančnou podporou štátu. Slovenská republika každoročne vyčleňuje zo svojho štátneho rozpočtu osobitné finančné prostriedky určené len na podporu kultúry národnostných menšín.

Ekonomický život:  Okrem minimálnych požiadaviek na používanie štátneho jazyka v hospodárskom živote, ktoré zakotvuje zákon o štátnom jazyku a zákon o ochrane spotrebiteľa, v bežnom hospodárskom živote príslušníci národnostných menšín môžu komunikovať, uzatvárať obchodné vzťahy a zmluvy vo svojom vlastnom jazyku bez potreby súbežného použitia štátneho jazyka, čo sa týka aj zamestnancov predajní a podnikov. 

Náboženský život: Všetky cirkvi pôsobiace na jazykovo zmiešanom území zabezpečujú pre príslušníkov národnostných menšín pravidelné bohoslužby v ich materinskom jazyku, pričom vo viacerých obciach na južnom Slovensku sa bohoslužby uskutočňujú výlučne v maďarskom jazyku.

Je absurdné, že napriek týmto rozsiahlym právam, ktoré sa v praxi aj realizujú, hovorí Budapešť o útlaku maďarskej menšiny na Slovensku. Navyše, maďarská menšina na Slovensku má svoje významné zastúpenie aj v politickom živote a to nielen na úrovni obcí, miest a regiónov, ale aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Národnostným menšinám v Maďarskej republike sa o takom silnom postavení v spoločenskom a politickom živote ani nesníva.  Treba opäť pripomenúť, že Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín K. Vollebaek špeciálne v otázke vyváženosti medzi podporou štátneho jazyka a právnou ochranou menšinových jazykov konštatoval pozitívny trend na Slovensku.

Maďari sa nahlas sťažujú na susedov, a v Maďarsku zatiaľ menšiny ticho vymierajú

Už roky maďarská politika na všetkých možných medzinárodných fórach kritizuje susedné štáty za nedostatočné menšinové práva, ba priam za prenasledovanie maďarskej národnostnej menšiny. Paradoxom však je, že práve v Maďarsku, národnostné menšiny žijú v žalostnom stave. Tieto problémy najlepšie vystihujú slová Jenő Kaltenbacha, bývalého parlamentného ombudsmana pre národnostné menšiny v Maďarskej republike, ktoré predniesol pri svojom odchode z  úradu, kde pôsobil 12 rokov do 1. júla 2009: „Situácia menšín v Maďarsku je teoreticky, v rovine deklarácií „ružová", ale v skutočnosti je skľučujúca. ... menšiny v Maďarsku - bez výnimky - sa dostali na okraj priepasti straty svojej identity, ich členovia nehovoria svojím jazykom, nepoznajú svoju históriu a ledva zachovávajú svoju menšinovú kultúru. Menšiny sme nechali chradnúť."

Ako dobrý príklad môže slúžiť aj osud Slovákov. Aj napriek silnej protinárodnostnej politike žilo po druhej svetovej vojne v Maďarsku ešte okolo 400 tisíc osôb patriacich k slovenskej národnostnej menšine. V súčasnosti sa hlási k slovenskej národnosti už len okolo 18 tisíc osôb (!), pričom pri odhade ročného prírastku Slovákov aj podľa maďarských údajov minimálne 1,1 % by za normálnych okolností malo dnes žiť v Maďarsku asi 550 tisíc Slovákov.

            Príslušníkom slovenskej národnostnej menšiny sa dnes v Maďarsku neumožňuje ani vzdelávanie v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Vo väčšine škôl, ktoré sa v Maďarsku označujú ako „slovenské národnostné školy" vyučuje maďarský učiteľský zbor všetko po maďarsky okrem niekoľkých hodín slovenčiny. V dnešnej poslednej fáze asimilačného procesu slovenskej menšiny v Maďarsku prestáva slovenský jazyk plniť funkciu komunikatívneho prostriedku nielen vo verejnom a spoločenskom menšinovom živote, ale aj v bežnom kontakte medzi jednotlivými príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny.

            Maďarský parlament síce v roku 1993 prijal historicky oneskorený národnostný zákon, ktorý však práva menšín zabezpečuje iba teoreticky. Neuplatňuje sa ani ustanovenie tohto zákona o tom, že menšiny majú právo na parlamentné zastúpenie. Ako uviedol J. Kaltenbach, na zabezpečenie tohto práva neexistuje skutočná vôľa. Namiesto toho, novela volebného zákona toto právo „zaručené" národnostným zákonom anulovala, pretože nepriznala menšinám právo voliť svojich poslancov do parlamentu.  Situácia v postavení trinástich v Maďarsku žijúcich menšín sa ani po prijatí tohto zákona v ničom nezmenila. Na druhej strane sa však tento zákon úspešne využíva na manifestáciu „vzorovej" menšinovej politiky Maďarska na medzinárodných fórach a slúži na zakrývanie skutočného stavu vymierajúcich národnostných menšín v Maďarskej republike.